Za mesiac som prešiel od „GPT je pre boomerov“ k Codexu

Predsudok voči značke

Môj problém nebol v Codexe. Nikdy som ho nemal otvorený. Hodnotil som ho podľa toho, kto ho robí. OpenAI som mal v hlave spojené s ChatGPT, teda s chatom, ktorý používa každý, a Claude Code bol pre mňa nástroj ľudí, ktorí to myslia vážne.

Codex pritom nie je ChatGPT. Je to agent, teda AI, ktorá nepíše len odpovede do chatu, ale pracuje priamo vo vašom počítači: otvorí priečinok s projektom, číta súbory, mení ich a spúšťa príkazy. Presne to isté robí Claude Code. Porovnával som teda chat jednej firmy s agentom druhej a ani som si to neuvedomil.

Mesačné predplatné

Skúsiť nový nástroj je lacnejšie, než sa zdá. Veľa ľudí sa na predplatné pozerá ako na paušál u mobilného operátora, kde sa upíšete na dva roky. Pri AI nástrojoch to tak nie je. Zaplatíte si ho na mesiac, skúšate ho na svojej práci, a keď vám nesadne, predplatné zrušíte.

V lete som si platil Codex aj Claude Code, oba za 200 dolárov mesačne. Priznám sa, že to bola skôr rozmaznanosť. Asi by som to utiahol len na Codexe, len by som sa musel viac brzdiť v spotrebe.

Rovnaké nastavenie, iný výsledok

Čo ma presvedčilo? Pocit z práce, nie žiadny benchmark. Keď dnes otvorím Claude Code, trpím. Model mi príde rozťahaný a pomalý, stále o niečom rozpráva a musím ho veľa opravovať. V Codexe dostanem lepší výstup skôr.

Pritom mám v oboch to isté. Rovnaké skilly, teda súbory s návodom, ako má agent robiť konkrétnu prácu. Rovnaké MCP, teda napojenia na ďalšie aplikácie. Aj rovnaké príkazy. Rozdiel teda nie je v tom, čo som agentovi dal, ale v tom, ako s tým naloží.

V lete som napríklad chcel upratať staré šablóny e-mailov v Brevo, systéme, z ktorého posielame maily. Codex zistil, že cez API, teda priame napojenie medzi aplikáciami, to neurobí. Tak si sám otvoril prehliadač a šablóny naklikal a nastyloval v rozhraní Brevo. Ja som sa len pozeral.

Harness okolo modelu

Model je len časť toho, čo dostanete. Okolo neho je harness, teda prostredie, v ktorom model beží: aplikácia, nástroje, ktoré smie použiť, a pravidlá, ako sa rozhoduje. Ten istý model sa preto správa inak v aplikácii a inak cez API.

Vidím to na našej platforme. Vec, ktorú v aplikácii Codex urobím jedným obyčajným promptom, musím cez API ošetriť oveľa viac kontrolami.

Podobnú skúsenosť mal jeden účastník programu. Codex najprv volal cez plugin zvnútra Claude Code a výsledok sa nehýbal. Až keď ho pustil v jeho vlastnej aplikácii, Codex sa začal doptávať len na podstatné a sám našiel, prečo sa práca točí v kruhu. Po jednom víkende sa do Codexu presunul celý, a to Claude Code predtým používal intenzívne mesiace.

Kontext v súboroch

Prechod nebol drahý ani dlhý, lebo kontext nemám v nástroji, ale v súboroch vo svojom počítači. Pravidlá, podľa ktorých agent pracuje, mám v jednom textovom súbore v priečinku projektu, ktorý dnes prečíta Codex aj Claude Code. Skilly a nastavenie máme v tíme zabalené tak, že rovnaký projekt otvorím v ktoromkoľvek nástroji a funguje rovnako.

Preto dnes hovorím, že Codex je za mňa aktuálne top, a dôraz dávam na „aktuálne“. Keď Anthropic vydá lepší model, presunieme sa na týždeň do Claude Code a uvidíme. Model si kľudne prepnem aj desaťkrát za deň, lebo ma na nič neviaže.

Ako dnes skúšam nový nástroj

1. Názor si overím na vlastnej práci. Nie na recenziách ani na tom, kto nástroj robí.
2. Platím mesiac, nie rok. Keď nesadne, predplatné zruším.
3. Porovnávam pri rovnakom nastavení. Rovnaké skilly, napojenia aj príkazy, inak neviem, či rozdiel robí nástroj alebo moje nastavenie.
4. Sledujem, koľkokrát musím zasiahnuť. Nástroj, ktorý musím menej opravovať, šetrí viac času než nástroj, ktorý rýchlejšie odpovedá.
5. Kontext držím v súboroch. Vďaka tomu je prechod otázkou jedného otvorenia priečinka.

Ako sa Claude Code a Codex líšia a ktorý dať do firmy, sme rozpísali na blogu Aibility.